Náhla kardiálna smrť

Človek náhle upadne do bezvedomia a bez rýchleho a účinného zásahu končí smrťou. Čas a miesto katastrofy nie sú predvídateľné.

Takmer každé známe srdcové ochorenie môže viesť k NKS. Najčastejším dôvodom náhleho úmrtia u nás je predchádzajúce srdcovo-cievne ochorenie, najmä aterosklerotické poškodenie srdcových tepien (ischemická choroba srdca, kam sa zaraďuje aj srdcový infarkt). Asi polovica úmrtí v dôsledku ischemickej choroby srdca (ICHS) je náhla a nečakaná. Rovnako vysoké riziko NKS je aj u ľudí so zlyhávaním srdcových komôr z iných príčin ako je ICHS.

S náhlym zastavením srdca sa spájajú dve základné skupiny porúch srdcového rytmu

:

• veľmi pomalá činnosť srdcových komôr alebo tzv. bradykardia
• veľmi rýchla činnosť srdcových komôr, tzv. komorová tachykardia a fibrilácia komôr (mihanie komôr).

Pri komorovej tachykardii je elektrická aktivita srdca tak rýchla, že komory sa nestíhajú účinne sťahovať a vyvrhnúť dostatočný objem krvi do tela. Napriek vysokej frekvencii srdcových komôr sa paradoxne cirkulácia krvi nebezpečne spomaľuje. Človek pociťuje rýchly pulz (ktorý ťažšie nahmatá), vynechávania pulzu a závrate. Srdce neprivádza dostatok okysličenej krvi do mozgových a telových tkanív, čo môže viesť k bezvedomiu a bez lekárskeho zásahu až k smrti postihnutej osoby.

Pri fibrilácii komôr sa srdcový sval prakticky nesťahuje. Komory srdca sa rýchlo a chaoticky chvejú a cirkulácia krvi stojí. Pacient veľmi rýchlo upadá do bezvedomia a bez okamžitej pomoci náhle umiera.

Rizikové faktory náhlej kardiálnej smrti

Náhla kardiálna smrť neprichádza náhodne – väčšina obetí má srdcovo-cievne ochorenia, hoci o nich nemusí vedieť. Náhla kardiálna smrť môže byť ich prvým prejavom.

• Ischemická choroba srdca (ICHS): je nedostatočné prekrvenie srdcového svalu v dôsledku zúženia (resp. uzavretia) srdcových tepien (koronárne tepny). Výsledkom je nedostatočný prívod kyslíka a živín do srdcového svalu. Najznámejšími formami sú angina pectoris (bolesť v hrudi) a srdcový infarkt (odumreté srdcové tkanivo v dôsledku nedokrvenia z dôvodu upchania tepny, pričom vznikajú jazvy).
• Ateroskleróza: ukladanie tukových plátov na vnútorné steny tepien. Tým sa lúmen tepien výrazne zužuje. Ateroskleróza je hlavnou príčinou ICHS.
• Zmohutnenie srdcovej svaloviny: týka sa najmä ľavej srdcovej komory, resp. medzikomorovej priehradky. Dôvodom môžu byť vysoký krvný tlak, ochorenia srdcových chlopní alebo kardiomyopatia.
• Nedostatočná čerpacia funkcia srdca (chronické zlyhanie srdca): vzniká v dôsledku prekonaného srdcového infarktu a následného zväčšenia komôr srdca, neliečeného alebo zle liečeného vysokého krvného tlaku, ale aj v neskorších štádiách vrodených a získaných srdcových chýb. Takto zväčšené komory nie sú schopné efektívne prečerpávať krv.
• Poruchy srdcového rytmu (arytmie): porucha rytmu sa vyskytne, keď elektrický systém srdca neprevádza impulz správne. Pokiaľ arytmia pretrváva, môže znemožniť srdcu pumpovať do tela dostatok krvi.
• Rodinná anamnéza a niektoré vrodené ochorenia ciev, srdcovej svaloviny alebo vodivého systému srdca.
• Lieky: za určitých podmienok môžu niektoré lieky vyvolať poruchy srdcového rytmu vedúce k náhlej srdcovej smrti, teda môžu mať nežiaduci, tzv. pro-arytmický účinok.
• Dlhodobé požívanie alkoholu a iných návykových látok.
  

Až 90% ľudí, ktorí umreli náhlou kardiálnou smrťou mali zúžené dve až tri hlavné srdcové tepny. U 70% týchto ľudí sa zistili jazvy po prekonanom srdcovom infarkte. Z toho vyplýva, že hlavné rizikové faktory pre NKS sú podobné ako pre aterosklerózu: vysoký krvný tlak a cholesterol, stres, zlá životospráva, nedostatok pohybu a obezita, fajčenie, vek, cukrovka a pozitívna rodinná anamnéza.

Je dokázané, že ateroskleróza začína už v detstve. Preto je potrebné si uvedomiť, že „pestovanie“ rizikových faktorov NKS začína už v mladosti. Myslieť si, že je po rokoch možné plne zvrátiť ich prejavy zmenou životosprávy je ako dúfať, že je možné sa zastaviť v dlhom, strmom a šmykľavom tobogáne a vyšplhať sa opäť hore. Zmena životosprávy a dôsledné vyvarovanie sa všetkých rizikových faktorov len výrazne zníži ďalšie napredovanie a značne spomalí priebeh srdcovo-cievnych ochorení.

Kedy sme vystavení zvýšenému riziku náhlej srdcovej smrti

Znaky a príznaky, ktoré môžu naznačovať, že človek je vystavený zvýšenému riziku náhlej kardiálnej smrti:

• nezvyčajne rýchla frekvencia srdca (tachykardia), ktorá sa samovoľne vyskytne a aj prestane, dokonca aj keď je človek v pokoji
• opakované odpadávanie (tzv. synkopa) neznámej príčiny
• opakované závažné poruchy rytmu

Ako vie lekár, či je pacient vystavený zvýšenému riziku náhlej kardiálnej smrti:

• nízka ejekčná frakcia
• závažné poruchy srdcového rytmu
• pokročilá forma ischemickej choroby srdca

Ejekčná frakcia (EF) EF vyjadruje čerpaciu funkciu srdca. Meraním ejekčnej frakcie sa zistí percentuálna hodnota objemu krvi vytlačenej z ľavej komory pri každom sťahu srdca z množstva krvi pred stiahnutím. Zdravé srdce vytlačí pri každom sťahu viac ako 55% krvi. Do najrizikovejšej skupiny pre NKS sa zaraďujú ľudia s EF < 35%.

Lekárske vyšetrenia, ktoré napomáhajú určiť riziko náhlej kardiálnej smrti:

Elektrokardiogram (EKG)
EKG je bezbolestné vyšetrenie, ktoré sa vykonáva v pokoji alebo aj pri záťaži. Na hruď pacienta sa upevnia elektródy. Prostredníctvom nich sa zaznamenáva elektrická aktivita srdca, ktorá sa na monitore EKG prístroja zobrazuje vo forme kriviek. Pomocou EKG sa dajú zistiť prejavy ischémie srdcového svalu, poruchy rytmu a abnormality elektrickej aktivity srdca; niektoré naznačujú zvýšené riziko náhlej kardiálnej smrti.

Echokardiografické vyšetrenie
Pomocou ultrazvukových vĺn sa dynamicky zobrazuje tvar, veľkosť a rozmery dutín srdca. Neinvazívnym spôsobom sa dokáže zmerať ejekčná frakcia srdca. Na základe výsledkov tohto vyšetrenia lekár určí, či je nutné urobiť aj ďalšie testy.

Ambulantné monitorovanie EKG - Holterovské monitorovanie
Holterov monitor je externý monitorovací prístroj vo veľkosti Walkmanu, ktorý pacient nosí 24 hodín alebo dlhšie. Tento monitorovací prístroj zaznamenáva srdcovú činnosť, vrátane prekonávaných porúch rytmu. Lekár urobí analýzu záznamu a určí, či a aké abnormálne rytmy boli zachytené v danom období.

Elektrofyziologické vyšetrenie EFV (EPS, z angl. Electrophysiological Study)
EFV sa vykonáva v nemocnici a slúži k rozpoznaniu a meraniu typov elektrických signálov v srdci. Pri tomto vyšetrení zavedie pri lokálnom znecitlivení lekár do srdca elektródy (vodiče), ktoré v ňom zaznamenávajú elektrické signály. Lekár cez tieto vodiče tiež dokáže stimulovať srdce, aby zistil, či a aká arytmia môže u pacienta vznikať. Na základe výsledku tohto vyšetrenia môže lekár lepšie rozpoznať, či je pacient náchylný k závažnej poruche srdcového rytmu.

Súvisiace články:

Poruchy rytmu srdca (arytmie)

Implantovateľný defibrilátor

Resynchronizačná liečba