Náhla kardiálna smrť – najčastejšia príčina smrti v rozvinutých krajinách sveta
Má kardiológia reálne liečebné nástroje na zníženie rizika náhlej kardiálnej smrti? Odpoveď je jasná: áno, má! Ide o komplexnú farmakologickú liečbu v kombinácii s modernými implantovateľnými prístrojmi - defibrilátormi...
Prof. MUDr. Robert Hatala, PhD.
Primár Oddelenia arytmií a kardiostimulácie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Bratislava a predseda Slovenskej asociácie srdcových arytmií.
Náhle úmrtie človeka, osobitne ak nastane zo zdanlivo plného zdravia, predstavuje mimoriadne dramatickú udalosť, ktorú laická verejnosť považuje za výnimočnú. Nedávno prebehla tlačou správa o sérii náhlych úmrtí vrcholových futbalistov. Tieto prípady zrútenia sa perfektne trénovaných mladých ľudí na vrchole síl sa často udejú v „priamom prenose" - pred plnými hľadiskami štadiónov a televíznymi kamerami a sú preto účinne medializované. Prekvapené média a ich konzumenti si kladú otázku:
„Ako je to možné, ide predsa o ľudí v plnom zdraví, ktorí nikdy neboli vážne chorí a prechádzajú periodickými zdravotnými prehliadkami?".
Mystérium týchto úmrtí je nezriedka umocnené následnými správami, že ani výsledky patologicko-anatomickej pitvy nepriniesli jednoznačné objasnenie príčiny úmrtia. Nie je prekvapujúce, že primitívne národy vinili z týchto úmrtí napr. nadprirodzené sily či prekliatie...
v typickom prípade zomiera do 1 hodiny od neočakávaného vzniku ťažkostí, je
v skutočnosti udalosť veľmi častá. Takmer 20% všetkých úmrtí ide na konto náhlej smrti,
pričom drvivá väčšina je podmienená srdcovo-cievnymi ochoreniami.]
V USA zomiera náhle okolo 1000 ľudí denne, v 80% však zomierajú mimo pozornosti verejnosti, v tichu domáceho prostredia. Na Slovensku predpokladáme, že takto zomiera denne asi 15-30 osôb. Náhlou kardiálnou smrťou zomiera viac ľudí, ako na následky všetkých druhov rakoviny spolu! Tieto štatistiky jasne hovoria, že ide o závažný problém nielen odborný, ale aj celospoločenský,
s obrovským dopadom - veď nezriedka zomierajú ľudia v produktívnom veku, rodičia a živitelia rodín.
Vedecké štúdie, ktoré analyzovali elektrokardiografické záznamy získané 24-hodinovým monitorovaním u pacientov v bežnom živote presvedčivo dokázali, že najčastejšou bezprostrednou príčinou tzv. náhlej kardiálnej smrti (NKS) sú arytmie - poruchy srdcového rytmu. Kontrakcie srdca sú riadené elektrickými impulzami, ktoré vznikajú v špeciálnych bunkách v srdcovom svale.
V protiklade s laickou predstavou o zastavení srdca však srdce vo veľkej väčšine prípadov nezastane v „elektrickom tichu". Práve naopak - je bombardované lavínou rýchlych elektrických impulzov s frekvenciou 200-400/minútu, pri ktorých už srdce nie je schopné účinne prečerpávať krv do životne dôležitých orgánov - najmä mozgu. V priebehu niekoľko málo minút dochádza pri tomto stave k mozgovej smrti. Pravdepodobnosť, že pacient takýto stav prežije je menšia ako 1%. Časový interval, ktorý neúprosne odpočítava sekundy znamenajúce život alebo smrť je taký krátky, že aj pri špičkovom fungovaní systému rýchlej zdravotníckej pomoci sa pravdepodobnosť prežitia dá zvýšiť najviac na 5%.
Je teda zrejmé, že kľúčom k predchádzaniu tejto dramatickej fatálnej udalosti je prevencia. Samozrejme prevencia, o ktorej sa zväčša dozvedáme z médií - abstinencia fajčenia, redukcia hmotnosti, liečba porúch metabolizmu cholesterolu a tukov, vysokého krvného tlaku a cukrovky - je v širokom ponímaní aj prevenciou náhlej kardiálnej smrti. Tento druh široko ponímanej prevencie sa však týka predovšetkým dnešnej mladej generácie - "teens" a „twens" - ktorá by pri dodržiavaní predpísaných zásad prevencie mala o niekoľko desiatok rokov menej trpieť ochoreniami srdca a ciev a dlhšie žiť. Čo môže ale okrem týchto všeobecne platných zásad robiť človek - pacient, ktorý už spomínané ochorenia má?
Moderná kardiológia má k dispozícii diagnostické metódy, pomocou ktorých môže identifikovať osoby s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti. Veľmi dôležité varovné príznaky však môže lekár zistiť už v rozhovore s pacientom alebo jeho príbuznými - ide najmä o stavy krátkodobého bezvedomia nejasnej príčiny a výskyt náhleho úmrtia u najbližších pokrvných príbuzných. V zásade platí, že každý stav bezvedomia, osobitne u pacienta s diagnostikovaným ochorením srdca, si vyžaduje odbornú konzultáciu
u kardiológa.
Potenciálne obete náhlej smrti spadajú v zásade do 2 kategórií ohrozených osôb:
Najväčšiu skupinu ohrozených osôb tvoria pacienti s aterosklerózou koronárnych tepien srdca, osobitne tí, ktorí už prekonali srdcový infarkt, ktorý spôsobil zníženie pumpovacieho výkonu srdca. Zníženie prečerpávacej výkonnosti srdca je dôležitým spoločným menovateľom ochorení srdca, ktoré významne zvyšujú riziko náhlej kardiálnej smrti. Okrem tzv. ischemickej koronárnej choroby srdca sem patria aj ochorenia srdcového svalu (tzv. kardiomyopatie), či ťažké poškodenia srdca v dôsledku neliečeného vysokého krvného tlaku, chlopňových chýb, operovaných vrodených chýb a i.- Z absolútneho počtu ohrozených ľudí ďaleko menšiu kategóriu tvoria osoby, ktorých srdce je štrukturálne normálne, trpia však skrytým „elektrickým" ochorením srdca na úrovni elektrických vlastností buniek srdcového svalu. Môžu sa prejaviť najmä pri situáciách, pri ktorých je organizmus nadmerne stimulovaný tzv. sympatikovým nervovým systémom
s vylučovaním adrenalínu, napr. pri špičkových športových výkonoch. Odhalenie týchto stavov je oveľa náročnejšie
a vyžaduje nasadenie komplexnej a nákladnej diagnostiky vrátane molekulárnej genetiky, ktorú je však možné využiť až
v prípade dôvodného podozrenia na niektoré „elektrické" ochorenie srdca.
Nie je však diagnostika zvýšeného rizika náhlej smrti len vedeckým cvičením, ktoré bude psychicky traumatizovať pacienta?
Má kardiológia reálne liečebné nástroje na zníženie rizika NKS?
Odpoveď je jasná: áno, má! Ide o komplexnú farmakologickú liečbu v kombinácii s modernými implantovateľnými prístrojmi - defibrilátormi, ktorých využívanie sa samozrejme sústredí do vysokošpecializovaných odborných kardiocentier. Dôkazy
o účinnosti tejto liečby sú dnes nespochybniteľné a sme preto presvedčení, že nastal čas, aby o týchto možnostiach vedela viac i širšia laická a pacientska verejnosť.
Článok bol publikovaný v dvojmesačníku Cardio magazín 05/2007.
Hlavná stránka
Mapa stránky
Napíšte nám

