História ICD

Dlhá cesta k zrodu myšlienky vyrobiť implantovateľný defibrilátor – stručný prehľad histórie fibrilácie a defibrilácie:

Už stredovekí filozofi poznali statickú elektrinu a efekt magnetitu (nerastu s magnetickými vlastnosťami). Na utlmenie bolesti zvykli používať aj ryby vytvárajúce elektrické impulzy (napr. elektrický úhor).

 

  • V roku 1780 Charles Kite predstavil prvý generátor impulzov; pomocou neho sa v roku 1788 podarilo pánovi Squiresovi oživiť trojročné dieťa niekoľkými výbojmi do oblasti hrudníka.
  • V roku 1849 boli Carl Ludwig spolu s jeho študentom M. Hoffom svedkami začiatku fibrilácie komôr, ktorú vyvolali elektrickým impulzom.
  • Švajčiarsky fyziológ A. Vulpian predstavil v roku 1874 prvýkrát myšlienku, že fibrilácia má svoj pôvod vo svalovine srdca a nie je nervového pôvodu, ako sa predpokladalo dovtedy. K rovnakému záveru prišiel o tri roky neskôr v nezávislých štúdiách aj anglický fyziológ J. A. MacWilliam.
  • Na prelome storočí objavili švajčiarski fyziológovia J. L. Prevost a F. Batelli, že kým slabý výboj dokáže vyvolať fibriláciu, výboj s veľkou energiou ju dokáže ukončiť a nastoliť normálny rytmus srdca (tzv. sínusový rytmus). Žiaľ, idea defibrilácie vtedy nepadla na úrodnú pôdu a veda sa ňou ďalej veľmi nezaoberala.
  • Willem Einthoven získal v roku 1924 Nobelovu cenu za vynález elektrokardiografu – prvého prístroja schopného zaznamenať elektrické signály srdca.
  • Až takmer v polovici 20. storočia nadviazalo na prácu Vulpiana výskumné laboratórium C. J. Wiggersa, Ohio. Wiggers v roku 1940 prvýkrát opísal mechanizmus vzniku fibrilácie komôr a intenzívne sa zaoberal myšlienkou defibrilácie.
  • Na jeho prácu nadviazal C. S. Beck, srdcový chirurg z Clevelandu, ktorý v roku 1947 úspešne aplikoval defibrilačnú liečbu, vďaka ktorej zachránil život pacienta. Tento úspech okamžite vyvolal uznanie odbornej spoločnosti pre používanie tejto terapie a spustil rozsiahly klinický výskum v oblasti fibrilácie a defibrilácie.
  • V 60-tych rokoch boli do praxe zavedené prvé elektrické zariadenia schopné dodať srdcu výboj – externé defibrilátory, ktoré sú schopné ukončiť smrteľne nebezpečné komorové tachykardie alebo fibrilácie komôr a tak normalizovať srdcovú frekvenciu.
  • Počet externých defibrilátorov závratne rástol a dnes už patrí do základnej výbavy každej nemocnice a sanitky.
  • V 70-tych rokoch Dr. Michel Mirowski pochopil, že problémom nie je zvrátiť náhle srdcové zastavenie a obnoviť normálny srdcový rytmus, ale mimo pohotovostí a nemocníc včasne zastihnúť pacienta, ktorý je vystavený životu nebezpečným rýchlym poruchám rytmu. Vo februári 1980 bol človeku implantovaný prvý defibrilátor.

Výrazné zmeny a neuveriteľne rýchle napredovanie vo vývoji implantovateľných defibrilátorov za posledných 20 rokov

Implantovateľný defibrilátor

ROK 1980

DNES

Objem / hmotnosť

200 ml / 280 g

30 ml / 82 g

Spôsob implantácie

chirurgické otvorenie hrudníka a umiestnenie prístroja do brušnej oblasti

kožný rez o veľkosti cca 5 cm pod ľavou kľúčnou kosťou a umiestnenie do podkožia

Doba hospitalizácie

14-24 dní

2-3 dni

Dĺžka výkonu

2-6 hodín

1-2 hodiny

Znecitlivenie

celková anestéza

lokálna anestéza

Životnosť batérie*

2-3 roky

5-8 rokov

Úmrtnosť (spojená s operáciou)

9%

< 0,1%

Komplikácie

významné

nevýznamné**

Možnosti terapie

limitované

v súlade s individuálnymi potrebami pacienta

Diagnostické údaje

takmer žiadne

výpovedné pre lekára – napomáhajú optimalizovať nastavenie prístroja

Implantácie na Slovensku

neboli

v štyroch špičkových srdcovo-cievnych centrách***

* Tesne pred vybitím batérie je potrebné ICD vymeniť. Výmena ICD je podstatne jednoduchší a kratší zákrok. Pri pravidelných kontrolách pacienta s ICD vie arytmológ spoľahlivo zistiť, koľko energie ešte zostáva v batérii. ICD sa spravidla vymieňa niekoľko mesiacov pred predpokladaným úplným vybitím batérie.
** U žiadneho zákroku nie je možné garantovať úplnú bezrizikovosť. V literatúre sa v súvislosti s implantáciou defibrilátora uvádza výskyt všetkých komplikácií v rozmedzí 0,2 – 2,0%. Je potrebné sa s lekárom vykonávajúcim operačný zákrok porozprávať o možných rizikách a informovať ho o iných zdravotných ťažkostiach alebo alergiách.
*** Z toho jedno detské kardiocentrum.

hore